Oslobodenie.sk

Keď nejde o život,…

Home »  Kresťanský Blog »  Blogeri »  Keď nejde o život,…

Keď nejde o život,…

On október 30, 2017, Posted by , In Blogeri,Kresťanský Blog,Pavol Gašper, With No Comments

   Sú veci medzi zemou a nebom. Sú veci, ktoré najprv nedávajú zmysel, ale po čase sa to všetko zloží. Sú veci, ktoré spočiatku vyzerajú ako neúspech, prehra, zmeškanie s následnou stratou,… A po čase človek vidí – tak to malo byť… zachránil sa jeden život. A keď ide o život toho najbližšieho…

   Spočiatku všetko šlo hladko. Dcéra sa dohodla s kamarátkou z Nemecka, že ju príde navštíviť cez letné prázdniny. Dohodli si podrobnosti – dátum príchodu, program, deň návratu. Všetko išlo ako po masle.

   Dokonca aj cestovné lístky v autobuse sa podarilo zabezpečiť v dostatočnom predstihu. A presne na mieste, kde to chcela. Za vodičom, na sedadle číslo 2, aby boli dvere nablízku, keby jej bolo nevoľno.

   Ale predsa, čo sa môže stať. Za túto cestu sa modlíme už dávnejšie, tak je to predsa v rukách Božích…

   Nadišiel deň D

   Na autobusovej stanici bola pol hodiny pred plánovaným odchodom. Ako čas šiel, čas odchodu sa blížil a ďalší cestujúci nechodili, začalo jej to byť čudné. Skontrolovala si teda cestovný lístok a … zistila, že autobus odišiel pred dvoma hodinami. 

   Jednoducho si nezapamätala čas odchodu.

   Po márnych pokusoch spojiť sa s prepravnou spoločnosťou a dohodnúť možné zdržanie autobusu sme to pustili.

   Veľmi si to vyčítala. Ako sa to len mohlo stať? Veď si pozrela všetky podrobnosti cesty, pamätala si časy prestupov a čísla nástupíšť a pamäť má výbornú, takmer fotografickú!

   Ale čas odchodu…?

   Zmierili sme sa so stratou niekoľkých desiatok eúr.

   A znova išlo všetko ako po masle: rezervovali sme miesto v ďalšom autobuse, podarilo sa nám spojiť s hostiteľmi a oznámiť zmenu príchodu, čo im dokonca vyhovovalo. Aj dcéra doma zistila, že ak by bola odišla plánovanou linkou, zabudla by si doma niekoľko dôležitých vecí.

   Teraz sme už na lístok pozerali všetci a uistili sa, že čas odchodu si pamätáme.

   Takže všetko bolo v najlepšom poriadku. Odprevadili sme ju na stanicu, pomohli naložiť batožinu, zamávali jej v odchádzajúcom autobuse. A šli sme spať.

   Cesta jej ubiehala dobre. Aj prestup bol presne podľa plánu. Príjazd do cieľovej stanice sa začal spomaľovať a poslednú polhodinu išli temer krokom. Diaľnica bola preplnená. Začali sa prázdniny, cestu rekonštruovali a navyše tam bola akási nehoda. S meškaním dorazili do cieľa a konečne sa radostne zvítala s priateľkou a jej príjemným otcom s umeleckým výzorom podobným Albertovi Einsteinovi. Po radostnom zvítaní jej povedali, že autobus, ktorým mala pôvodne cestovať, havaroval.

   Počiatočný úľak sa premenil na opatrnú radosť a hlboký výdych.

   Docestovali domov a až tam jej v pokoji ukázali správy a zábery zo spomínanej nehody. Autobus idúci po diaľnici začal prudko brzdiť kvôli dopravnej situácii a regulácii dopravy. Za ním idúci autobus, v ktorom mala cestovať moja dcéra, doň zozadu narazil. Spolu prerazili zvodidlá a zrámovali ďalší mikrobusV poslednom rade brzdiaceho autobusu zomreli traja ľudia. V „našom“ autobuse zahynul vodič a steward. Cestujúci z prvých dvoch radov boli buď mŕtvi alebo ťažko zranení. Spolu osem mŕtvych na mieste, ďalší dvaja po prevoze do nemocnice.

   Keď sme sa to dozvedeli, museli sme to riadne predýchať.

   Vďaka Bohu. Pred každou cestou sa dávame do Jeho rúk, spoliehame sa, že to má pod kontrolou a predsa… Ako ľahko vieme na všetko nadávať a byť nespokojní, keď sa nám niečo nedarí tak, ako si predstavujeme. On to vidí predsa z hora, z nadhľadu.

   Čo je nejaké zmeškanie, malé zlyhanie, veď predsa – ak nejde o život, ide o …?

Ak sa ti svedectvo, blog páčil vyjadri nám podporu zdieľaním.Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on VKEmail this to someonePrint this page

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *